Historická účelová budova

V roku 1892 schválil magistrát mesta uznesenie o výstavbe reprezentačnej budovy pre potreby múzea na námestí Františka Jozefa I. (dnes Maratónu mieru), adekvátnej účelu a požiadavkám doby. Na základe súbehu mesta z roku 1895 pripravili stavebné návrhy a plány nového múzea košickí stavitelia, bratia Arpád a Gejza Jakabovci, ktorí postavili budovu spolu s architektom Michalom Répászkym. Hrubá stavba s nákladom 75 tisíc zlatých bola ukončená na jeseň 1898. Fasádu, podľa vročenia na priečelí budovy, ukončili v roku 1899 a vnútorné stavebné práce pre nedostatok finančných prostriedkov v roku 1901. Vznikla noblesná múzejná budova, prvá svojho druhu na území dnešného Slovenska.

Voľne stojacu palácovú stavbu s podzemným a dvoma nadzemnými podlažiami vybudovali v duchu historizujúcej novorenesancie. Jej priečelie rozčlenili stavitelia troma rizalitmi. Do stredového umiestnili hlavný vchod, lemovaný dvojicami stĺpov, ku ktorému vedie schodisko vybudované z bieleho travertínu. Nad neho vsadili úzky balkón so stĺpikovitým zábradlím a dvojicami stĺpov s korintskými hlavicami nesúcimi preklad a štít, v ktorom dominuje erb mesta. Po stranách erbu, na oblúkoch štítu spočívajú ležiace postavy antických bojovníkov. V ploche prekladu dominujú novšie osadené kovové písmená slova MÚZEUM. Pod ním sú v obdĺžnikových medailónikoch pôvodne maľované nápisy, dnes znova čitateľné ÉPÍTÉSZET (architektúra), SZOBRASZAT (sochárstvo), FESTÉSZET (maľba), RÉGÉSZET (archeológia), vyjadrujúce hlavné smery počiatočnej zberateľskej činnosti múzea. Vo výklenkoch bočných rizalitov boli vsadené kameninové plastiky mytologických postáv – gréckeho hrdinu Persea a Vulkána, starorímskeho boha ohňa i ochrancu pred požiarmi.

Hlavným vchodom sa vstupuje do vestibulu budovy, ktorý má po stranách stĺporadie podopierajúce nosné konštrukcie poschodia. Oproti vchodu je situované široké mramorové schodisko s dvoma bočnými ramenami na podeste. Po jeho bokoch dnes dominujú plastiky z bieleho mramoru. Sochu mladíka s flautou, z pohľadu návštevníka umiestnenú vľavo, vytvoril taliansky sochár Giovanni Emodineli. Socha mladej nahej ženy, pripomínajúca grécku bohyňu duševnej krásy Psyché, je prácou nemeckého sochára Gustáva Eberleina, ktorá vznikla v Ríme v roku 1887. Vstupná hala má secesnú štukovú výzdobu, stĺpy povrchovú úpravu štukolustro. Podlaha je vzorované liate terazzo a v jej výzdobe dominujú košické ľalie a erby mesta, ktoré nájdeme aj na podeste schodiska. V hale sú umiestnené pamätné tabule s bustami zakladateľov a prvých riaditeľov Hornouhorského múzea. Ich autorom je akademický sochár Arpád Račko. Boli odhalené v roku 1977.

Suterén budovy slúžil pôvodne ako pivnice a skladovací priestor. Na prízemí bola verejnosti prístupná knižnica, kancelária riaditeľa a výstavné priestory, ktoré boli aj na poschodí budovy. Dve miestnosti na poschodí, opatrené stropnými svetlíkmi, boli určené pre galériu a inštaláciu darov mecénov múzea. Steny múzejných sál boli vymaľované zelenkastými omietkami a strop pásom svetlých okrových ornamentov. Túto maľovku, ktorá odráža dobový vkus košických mešťanov a prvých múzejníkov, možno dnes ako ukážku opäť vidieť v strednej sále na poschodí budovy.

V súčasnosti si návštevník môže v tejto budove pozrieť stálu expozíciu Košický zlatý poklad umiestnenú v trezore v podzemí, interaktívnu expozíciu ZAŽI BAROK a výstavy podľa aktuálnej ponuky. Vstupné: cenník platný od 1.11.2022: — ČÍTAJ —