Výskum a lokalizácia starých banských diel v Slovenskom rudohorí (Volovské vrchy)
Baníctvo má na území Slovenska dlhoročnú tradíciu. Počas stredoveku sa ťažbou zlata, striebra a medi v stredoslovenskej banskej oblasti preslávili mestá Kremnica, Banská Štiavnica a Banská Bystrica. Na východnom Slovensku bolo významnou banskou oblasťou Slovenské rudohorie, ktoré má pomerne zložitú geologickú stavbu. Východnú časť Slovenského rudohoria orografický celok Volovské vrchy budujú prevažne staropaleozoické horniny, hlavne fylity a porfyroidy (premenené kyslé vulkanické horniny). Celá oblasť je známa množstvom ložísk nerastných surovín a výskytom veľkého počtu hydrotermálnych rudných žíl.
Významná historická ťažba rúd prebiehala v Slovenskom rudohorí už od 13. storočia na viacerých ložiskách: Gelnica, Smolník, Rožňava, Nižná Slaná, Rudňany, Dobšiná a Novoveská Huta. Niektoré ložiská primárnych minerálov sú sprevádzané aj pestrou paragenézou sekundárnych minerálov, ktoré sú vyvinuté v bohatých oxidačných zónach. Ťažili sa tu rudy železa, medi, striebra, antimónu, niklu-kobaltu, ortute a získavalo sa aj zlato. Vo východnej časti Volovských vrchov patria medzi významnejšie rudné ložiská Medzev, Lucia Baňa, Poproč, Zlatá Idka a Žakarovce. V súčasnosti sú všetky rudné ložiská na východnom Slovensku zatvorené. Po banskej činnosti ale stále nachádzame staré štôlne, haldy, prepadliská, pingy a odkaliská. V niektorých oblastiach je ich veľmi veľa a pre svoje okolie predstavujú značnú environmentálnu záťaž.
Projekt „Výskum a lokalizácia starých banských diel v Slovenskom rudohorí (Volovské vrchy)“ bol zameraný na lokalizáciu a mapovanie starých banských štôlní a háld v lokalitách Medzev, Lucia Baňa, Poproč, Zlatá Idka, Opátka, Kojšov a Žakarovce. Spolu bolo lokalizovaných a zdokumentovaných 172 banských diel. Súčasťou projektu bola aj tzv. šlichová prospekcia – odoberali sa vzorky z náplavov potokov a pomocou ryžovacieho splavu a misky sme zistili zloženie ťažkých minerálov v šlichoch. Počas terénneho prieskumu sme odobrali 11 vzoriek z riečnych sedimentov. Z ťažkých minerálov boli určené: ilmenit, rutil, magnetit, granáty, zirkón, hematit, barit, pyrit, cinabarit, pyrotín, chalkopyrit, antimonit, olivín, mikrometeority a iné. Zlatinky boli nájdené na 9 lokalitách v šlichoch v celkovom počte 33 ks. Projekt zhodnotil aj vplyv banskej činnosti na životné prostredie a využitie banských diel v súčasnosti. Do geologického zbierkového fondu VSM sme získali 150 ks dokumentačných vzoriek minerálov.
Z výsledkov výskumu bol publikovaný odborný článok v zborníku Natura Carpatica, pripravili sme propagačné a edukačné materiály (pexeso, skladačka, brožúra, pracovný zošit) pre žiakov ZŠ a návštevníkov múzea. V oblasti výskumu sa vytypovalo niekoľko lokalít vhodných na zriadenie Geologického (banského) náučného chodníka s informačnými panelmi, ktoré by priblížili históriu baníctva, ťažbu a spracovanie rúd. Tieto miesta sú vhodné aj pre praktickú výučbu ložiskovej geológie a pre terénne exkurzie študentov TUKE.
V rámci projektu sa realizovali odborné prednášky na základných školách v Košiciach (ZŠ Gemerská, SZŠ Dneperská, sv. Cyrila a Metoda, sv. Košických mučeníkov). Pripravili sme prednášky na tému História baníctva vo Volovských vrchoch s názornými ukážkami vzoriek minerálov, ich význame a využití pre človeka. Zúčastnilo sa 132 žiakov.
Projekt „Výskum a lokalizácia starých banských diel v Slovenskom rudohorí (Volovské vrchy)“ v roku 2021 z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Autor projektu: Bc. Stanislav Levendovský
Odborná asistencia: RNDr. Miroslav Dravecký
edukačné materiály vydané k projektu:
